Študenti UNIZA spoznávali Smart City v Univerzitnom vedeckom parku

V dňoch 3. a 6. marca 2025 sme v Univerzitnom vedeckom parku mali tú česť privítať dve skupiny študentov z Fakulty prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov UNIZA. Tieto exkurzie sa konali v rámci predmetu Smart City .

Takmer štyrom desiatkam študentov  sme predstavili našu prácu nielen formou pútavej prezentácie, ale aj praktickou ukážkou nasadenia senzorov v reálnom vonkajšom prostredí.

Naše projekty, najmä Clevernet a EnCLOD, úzko súvisia s témami Smart City. Z tohto dôvodu sme sa zamerali na unikátne mestské živé laboratórium v Žiline, ktoré bolo spočiatku vybudované projektom Clevernet a dnes je ďalej rozširované a rozvíjané prostredníctvom projektov NXLVL Parking a EnCLOD .

Prezentácie a diskusie sa dotkli nielen kľúčových tém, ktoré sú súčasťou mestského živého laboratória – ako sú doprava a klíma, ale aj širších aktivít, ktoré smerujú k častokrát opomínanému pilieru Smart City – Smart Governance. Tento prístup sa zameriava na dátovo podporovanú správu vecí verejných.

Diskusie sa nakoniec venovali technickým otázkam týkajúcim sa využitia dát a ich potenciálu pre študentské projekty.

 

Výzva na podávanie projektov pre mladých vedeckých pracovníkov č.1/2025/UVP/MVP

Riaditeľ Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity v Žiline v súlade s Metodickým usmernením č. 9/2020 v znení dodatku č. 1 Žilinskej univerzity v Žiline (MU UNIZA č. 9/2020) vyhlasuje dňa 1.4.2025 výzvu na podávanie žiadostí na riešenie projektov na podporu mladých vedeckých pracovníkov (MVP).

Výzva na podávanie projektov pre mladých vedeckých pracovníkov  č.1/2025/UVP/MVP

  • Text výzvy
  • vyhlásenie výzvy: 14.3. 2025
  • termín na podávanie žiadostí: 27.3.2025
  • (kontrola žiadosti +hodnotenie a výber projektov: do 15.4.2025
  • očakávané vyhlásenie výsledkov: 15.4.2025
  • začiatok riešenia 1.5.2025

EnCLOD: Mikrozonácia – kľúč k efektívnemu zberu dát pre mestské plánovanie

Mestá a obce disponujú množstvom údajov a technológií pre ich zber. Často im však chýba prepojenie a kontext, ktorý by umožnil efektívne využitie týchto dát pre rozvoj územia. Projekt EnCLOD prichádza s riešením v podobe mikrozonácie – konceptu, ktorý prináša poriadok do spleti mestských dát.

Čo je mikrozonácia a prečo je dôležitá?

Mikrozonácia je inovatívny prístup k zberu a spracovaniu dát pre územné plánovanie, ktorý vyvinul projekt EnCLOD. Jeho podstatou je rozdelenie územia na menšie, logické celky – mikrozóny. Vďaka tomu je možné efektívne prepájať rôznorodé údaje a odpovedať na kľúčové otázky.

Mikrozóny slúžia ako základ pre komplexné plánovanie rozmiestnenia senzorov internetu vecí (IoT) a ďalší zber dát. Umožňujú charakterizovať a porovnávať jednotlivé zóny medzi sebou a agregovať údaje, najmä tie citlivé, ako napríklad spotreba vody či energie. Vďaka tomu získavajú mestá cenné informácie pre plánovanie investícií a rozvoj ekologických riešení.

Princípy návrhu mikrozón

Pri tvorbe mikrozón je dôležité dodržiavať niekoľko kľúčových pravidiel:

  1. Rešpektovanie urbanistických a štatistických jednotiek: Mikrozóny musia rešpektovať existujúce urbanistické a štatistické jednotky sčítania, aby nedochádzalo k ich prekrývaniu.
  2. Logika kreovania mikrozón: Hranice mikrozón by mali vychádzať z prirodzených hraníc, ako sú rieky, železnice, hlavné cesty či hranice susedných obcí, mobility a funkčného využitia mikrozóny,
  3. Komplexné umiestnenie senzorov: Senzory IoT by mali byť navrhnuté tak, aby boli reprezentatívne pre konkrétnu riešenú agendu a zabezpečili komplexné monitorovanie územia (napr. z hľadiska dopravného môžu byť senzory umiestnené na vstupe a výstupe zón, aby zabezpečili presné monitorovanie dopravy, príp. ak je účelom bezpečnosť dopravy, môžu byť nasadené vybraných kritických miestch – typicky prechodoch pre chodcov).
  4. Holistický prístup: Vychádza z komplexného návrhu zberu dát a identifikácii existujúcich technológií relevantných pre riešenú agendu a územie so zameraním sa na sprístupnenie týchto dát a vypracovanie stratégie ich nasadenia, spravovania vrátane financovania a využitia pre praktickú politiku samosprávy.

Mikrozonácia v praxi: Príklad Žiliny

Mesto Žilina, ako administratívne, hospodárske a kultúrne centrum severozápadného Slovenska, čelí výzvam spojeným s dopravou a územným rozvojom. V rámci projektu EnCLOD bola Žilina rozdelená do približne 60 mikrozón, ktoré rešpektujú prirodzené hranice, a štatistické jednotky a funkčné využitie územia. Toto rozdelenie umožňuje systematický zber dát o doprave, klíme a ďalších faktoroch, ktoré sú dôležité pre plánovanie a rozvoj mesta.

Mapovanie zdrojov dát

Dôležitou súčasťou projektu EnCLOD je mapovanie existujúcich zdrojov dát v meste, ako sú dopravné senzory, sčítače dopravy a meteorologické stanice. Cieľom je zmapovať pokrytie týmito technológiami a identifikovať miesta, kde je potrebné doplniť senzory pre komplexné pokrytie územia.

Existujúce technológie v Žiline

V Žiline už existuje viacero technológií, ktoré zbierajú cenné dáta pre potreby mesta. Nasadzovaním senzorov v Žiline sa kontinuálne buduje Živé mestské laboratórium, ktoré sa začalo budovať projektom Clevernet a naďalej sa rozširuje vďaka projektom NXTLVL Parking a EnCLOD . V Žiline sa tak podarilo vybudovať komplexnú sieť dopravných senzorov, ktoré sú zobrazené na nasledujúcom obrázku.

Sieť dopravných senzorov v Žiline (  x CLEVERNET +  x NXTLVL Parking +  x EnCLOD)

Tieto dopravné senzory monitorujú prejazdy vozidiel, ich kategóriu a rýchlosť.

Medzi ďalšie zdroje dát o doprave patria:

  1. Sčítače intenzity dopravy: Na hlavných vjazdoch do Žiliny sú umiestnené sčítače, ktoré monitorujú intenzitu dopravy a poskytujú informácie o počte, rýchlosti a kategórii vozidiel.
  2. Merače rýchlosti: V meste sú umiestnené merače rýchlosti (radary), ktoré slúžia nielen na kontrolu dodržiavania predpisov, ale aj na zber dát o intenzite a rýchlosti vozidiel.
  3. Cyklosčítače: Pre podporu ekologickej dopravy sú na vybraných miestach umiestnené cyklosčítače, ktoré zaznamenávajú počet, rýchlosť a smer jazdy cyklistov.

Mikrozonácia je dôležitým krokom k efektívnemu a zmysluplnému zberu dát pre potreby mestského plánovania. Vďaka nej môžu mestá lepšie porozumieť svojim potrebám a prijímať informované rozhodnutia o svojom rozvoji. Projekt EnCLOD v Žiline je príkladom toho, ako môže byť mikrozonácia úspešne implementovaná a aké výhody prináša pre mesto a jeho obyvateľov.

Projekt EnCLOD: 40 inovatívnych dopravných senzorov pre lepšie riadenie premávky v Žiline

Mesto Žilina sa môže pochváliť najnovším úspechom v oblasti inteligentnej dopravy. V rámci projektu EnCLOD bolo na 18 lokalitách v meste inštalovaných 40 inovatívnych dopravných senzorov. Tieto senzory, ktoré sú zabudované priamo do vozovky, prinášajú cenné informácie o premávke a pomáhajú tak efektívnejšie riadiť dopravu v meste.

Inovatívna technológia pre inteligentné mestá

Dopravné senzory použité v projekte EnCLOD sú moderným riešením pre zber dát o premávke. Principiálne sa jedná o magnetometre a vďaka batériovému napájaniu je ich inštalácia jednoduchá. Na komunikáciu sa využíva bezdrôtová sieť LoRa, ktorá je jedným zo štandardov pre site internetu vecí (IoT) a teda inštalácia senzorov je rýchla a vyžaduje si minimálne a iba krátkodobé obmedzenia dopravy.

Senzory sú schopné monitorovať množstvo dôležitých parametrov, ako napríklad počet vozidiel, ich dĺžku, rýchlosť, smer jazdy a dokonca aj teplotu vozovky. Tieto údaje sú následne spracovávané a môžu byť využité pre optimalizáciu dopravných tokov, zlepšenie plynulosti premávky a zvýšenie bezpečnosti na cestách.

Lokalizácia senzorov v Žiline

Senzory boli strategicky umiestnené na frekventovaných miestach v Žiline, najmä v južnej časti mesta v okolí sídlisk Solinky a Vlčince, ako aj v centre mesta so zameraním na problematické miesta z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky a predovšetkým n miesta, kde dochádza ku križovaniu dopravných módov najmä s najzraniteľnejšími účastníkmi premávky – chodcami, t.j. na priechodoch pre chodcov.

Umiestnenie dopravných senzorov projekt EnCLOD označené symbolom X

Pri návrhu umiestnení dopravných senzorov sme zohľadnili dáta o nehodovosti v Žiline, ktoré nám poskytol Policajný zbor Slovenskej republiky, naše vlastné merania rýchlostí vozidiel na vytypovaných miestach v Žiline a hlavne výsledky z prieskumu vnímania bezpečnosti cestnej premávky medzi občanmi, ktoré sme realizovali v spolupráci so školami a Mestom Žilina. Ukázalo sa, že v mnohých prípadoch tieto zdroje dát medzi sebou korelujú.

Rozmiestnenie senzorov je znázornené na priloženom obrázku. Vďaka týmto senzorom získava mesto cenné údaje o aktuálnej dopravnej situácii, čo umožňuje prijímať lepšie rozhodnutia v oblasti riadenia dopravy.

Projekt EnCLOD je dôležitým krokom k budovaniu inteligentného mesta, ktoré využíva moderné technológie pre zlepšenie kvality života svojich obyvateľov.

Účasť na konferencii Dopravná infraštruktúra v mestách – smart riešenia, DIM 2024

Účasť na konferencii Dopravná infraštruktúra v mestách – smart riešenia, DIM 2024 Dňa 2. a 3. októbra sa uskutočnila konferencia DIM 2024 zameraná na dopravnú infraštruktúru miest a inteligentné riešenia. Hlavným cieľom podujatia bola výmena skúseností v oblasti riešenia rastúcich dopravných problémov miest a obcí. Zúčastnení odborníci diskutovali o možnostiach trvalo udržateľného rozvoja, ktorý by zohľadnil narastajúce požiadavky na dopravu a zároveň minimalizoval negatívny vplyv na životné prostredie a obyvateľov. Konferencia sa zaoberala aktuálnymi výzvami v oblasti dopravnej infraštruktúry, najmä v súvislosti so zmenami migračných návykov obyvateľstva. Osobitná pozornosť bola venovaná parkovacej politike a jej vplyvu na dopravné vzťahy, ako aj možnostiam a rizikám využívania alternatívnych pohonov. Súčasťou konferencie bolo aj diskusné fórum s predstaviteľmi Ministerstva dopravy SR a samospráv, ktoré poskytlo priestor pre otvorenú výmenu názorov. V rámci samostatných blokov sa odborníci venovali novým normám v oblasti projektovania ciest, parkovacej politike a možnostiam využitia moderných technológií v doprave. Zaujímavým bodom programu bola sekcia na tému „Udržateľný rozvoj miest“, na ktorej vystúpili odborníci zo Slovenska i zahraničia. V zastúpení Univerzitného vedeckého parku UNIZA predstavil Karol Hrudkay projekt EnCLOD a jeho príspevok „Nasadzovanie senzorových sietí v rámci projektu EnCLOD.“, v ktorom sa zameral na pilotné nasadenie senzorových sietí, pričom opísal ich ciele a súčasný stav.    

Spoločne pre inteligentné mestá: Partneri EnCLOD v Žiline

V dňoch 25. a 26. septembra 2024 sa v Žiline uskutočnilo druhé stretnutie partnerov medzinárodného projektu EnCLOD, ktoré predstavuje významný míľnik. Zástupcovia z celej Európy zhodnotili pokrok pilotných aktivít, podelili sa o osvedčené postupy a načrtli ďalšie kroky smerom k využívaniu otvorených dát v prospech efektívnejšej mestskej správy.

Významným bodom programu bol workshop zameraný na inovatívne aplikácie otvorených dát, s dôrazom na CleverNET Urban Living Lab. Projekt CleverNET, prezentovaný Karolom Hrudkayom (UVP UNIZA) a Vojtěchom Gieslom (CITIQ), predstavuje revolučný prístup k mestskej správe v Žiline prostredníctvom siete senzorov monitorujúcich dopravu, klimatické podmienky a využívanie verejných priestorov.

Tento inovatívny projekt, ktorý má potenciál inšpirovať ďalšie mestá, transformuje mestskú správu a demonštruje silu otvorených dát v praxi.

#EnCLODProject #OpenDataGov #MadeWithInterreg #Interreg #CentralEurope #cooperationiscentral

Účasť na medzinárodnej konferencii BECEP 2024

V dňoch 18.09.2024 – 20.09.2024 sa v hoteli Patria na Štrbskom Plese uskutočnil pod záštitou ministra dopravy 18. ročník konferencie s medzinárodnou účasťou „Bezpečnosť cestnej premávky – BECEP 2024“.

Konferencia poskytla jedinečnú príležitosť k nadobudnutiu najnovších poznatkov a výmene skúseností s poprednými odborníkmi v tejto oblasti. V tomto roku sa podujatia zúčastnilo – 150 účastníkov, pôsobiacich v oblasti bezpečnosti cestnej dopravy nielen zo Slovenskej a Českej republiky, ale zastúpené boli aj viaceré organizácie, ktoré pôsobia v oblasti bezpečnosti aj vo viacerých krajinách Európskej Únie (EÚ). 

Prezentáciou príspevku s názvom „TRENDLINE – zber a analýza nepriamych ukazovateľov výkonnosti bezpečnosti cestnej premávky“ prispel kolega k diskusii o inovatívnych spôsoboch hodnotenia bezpečnosti cestnej premávky.

„Tento príspevok vznikol vďaka podpore: Technical Assistance for the development and collection of Road safety Key Performance Indicators (KPI) (TRENDLINE) (MOVE/C2/SUB/2022 54/CEF/TA/SI2.892654) podporená Európskou Úniou.“

Stretnutie partnerov projektu TRENDLINE: úspešná koordinácia a plánovanie do budúcnosti

Dňa 14. marca 2024 sa stretli naši kolegovia v Brne s partnermi projektu TRENDLINE. Stretnutie bolo zamerané na zhodnotenie doterajšieho priebehu a koordináciu ďalších krokov.

Kľúčové body programu:

  • Zjednotenie postupov zberu dát: Hlavným bodom programu bola výmena informácií týkajúcich sa jednotlivých KPI indikátorov vyhodnocovaných v rámci projektu TRENDLINE. Partneri projektu diskutovali o jednotnom postupe zberu dát pre efektívne monitorovanie a hodnotenie projektu. Dôraz bol kladený aj na štatistické spracovanie získaných dát. Cieľom je zaistiť presnosť a spoľahlivosť dát pre relevantné výsledky projektu.
  • Prezentácia pracovísk: Partneri si predstavili svoje pracoviská, prezentovali svoje kompetencie, možnosti a infraštruktúru a diskutovali diskutovali o potenciálnej spolupráci v budúcich projektoch. Stretnutie taktiež poslúžilo ako platforma na zdieľanie odborných poznatkov a skúseností medzi partnermi.
  • Cezhraničná spolupráca: Partneri sa venovali aj návrhom na ďalšiu spoluprácu v rámci riešenia cezhraničných projektov. Vzájomná koordinácia a zdieľanie know-how je kľúčové pre úspešnú realizáciu týchto projektov.

Stretnutie bolo hodnotené ako úspešné a partneri sa zhodli na tom, že projekt TRENDLINE napreduje podľa plánu a obe strany budú aktívne hľadať príležitosti na spoluprácu.

Účasť na valnom zhromaždení projektu TRENDLINE v Prahe

V dňoch 21. – 23. februára 2024 sa v Prahe konalo valné zhromaždenie projektu TRENDLINE.

Prezentácia aktuálneho stavu projektu a národných správ

Úvodná časť zhromaždenia bola venovaná prezentácii aktuálneho stavu projektu TRENDLINE, vrátane priebežných správ z jednotlivých zapojených krajín a čerpania finančných prostriedkov. Následne boli prezentované výstupy zo stretnutia pracovnej skupiny (KEG), v ktorých sa zamerali na experimentálne indikátory ako rizikové správanie účastníkov cestnej premávky, dodržiavanie predpisov a zberu dát o rýchlosti.

Budúce vízie a zmeny vo výkonnostných indikátoroch

Ďalšia časť zhromaždenia bola venovaná budúcim víziám projektu TRENDLINE a navrhovaným zmenám vo výkonnostných indikátoroch. Prezentované boli aj príklady úspešných projektov z iných krajín, ktoré svojím prístupom viedli k efektívnemu transferu poznatkov o zbere a spracovaní dát.

Metodika pre jednotlivé bezpečnostné (výkonnostné) indikátory

Záverečná časť zhromaždenia sa venovala metodickým usmerneniam pre jednotlivé bezpečnostné (výkonnostné) indikátory, ktoré nadväzujú na predchádzajúci projekt BASELINE.

Valné zhromaždenie bolo príležitosťou na výmenu skúseností a nadviazanie kontaktov medzi účastníkmi z rôznych krajín. Diskusia sa zamerala na aktuálne výzvy v oblasti bezpečnosti dopravy a na hľadanie riešení pre zlepšenie stavu na európskych cestách.

 

Technical Assistance for the development and collection of Road safety Key Performance Indicators (KPI) (TRENDLINE)

The main objective of the project:

Trendline brings together 25 EU Member States (as well as 4 other European countries as observers) to collect data, analyse the data, provide key performance indicators on road safety and use them in road safety policies. KPIs – Key Performance Indicators – are indicators that provide information on factors related to the risk of road accidents and injuries, e.g. speeding, driving without wearing a seatbelt, talking on the phone at the wheel.

The Trendline project is co-funded by the European Union and builds on the experience gained in the Baseline project.